Chodím so psom po sídlisku takmer 17 rokov - s predchádzajúcim psíkom Aluškom 16 rokov, s novým hafanom Denzelom skoro rok. A všímam si. Napríklad, ako sa snažia niektorí byť neviditeľní v momente, kedy ich štvornohý miláčik spraví pariacu sa kôpku. Súkromne som si rozdelila majiteľov psov na zberačov a ten zvyšok.
Tu sú kategórie zberačov:
1. pravidelní zberači: najmä ženy od cca 25 do 60. Väčšinou majú deti a vedia, čo je to čistiť detskú topánočku (či nebodaj prstíky) od hovienok. Zbierajú všade a niekedy aj po cudzích.
2. príležitostní zberači: držia sa pravidla: kam nechodí človek, tam tróni bobek. Vysvetlenie: Ak to pes spraví pod ťažko dostupným kríkom, tak to tam nechajú. Do tejto kategórie by som zaradila aj "samosprávnych zberačov" - tí sú závislí od aktivity miestnej samosprávy - ak miestny úrad poskytne vrecká na zber, budú zbierať, ak nie, smola, predsa si papierové sáčky nebudú sami kupovať.
3. "politickí zberači": ak ich okoloidúci vidia, hovienko pozbierajú (aj keby to malo byť do plátenej vreckovky) a nezabudnú svoj počin náležite zviditeľniť a komentovať. V opačnom prípade - bez svedkov - ponechajú hovienko aj na chodníku.
V druhej skupine ignorantov by sme mohli takisto rozlíšiť kategórie:
1. konzumenti: ich krédom je: platím za psa dane, tak nech sa štát postará o čistotu. Mimochodom, akú mzdu by ste dali človeku, ktorý by po Vás zbieral hovienka. Len tak si typnite: 10 Sk za hovienko (príplatok 10 Sk za hnačku)? Normály pes má 2-3 stolice za deň, to je okolo 700 - 1000 hovienok za rok. Myslím, že žiadna obec nepýta na poplatkoch 10 tisíc, tak o čom sú úvahy konzumentov?
2. skutoční ignoranti - typický model: chlap okolo 50, športovo oblečený, pofajčievajúci a bez mihnutia oka opúšťajúci miesto s exkrementami. Dobrým poznávacím znamením je veľký pes.
3. deti - to je trochu špeciálna kategória, sú v tom nevinne. Väčšinou kopírujú správanie a názory rodičov. A tí sú zvyčajne radi, ak dieťa vôbec ide so psom von, nieto sa ešta zaujímať, či sa po psíkovi zbieralo.
4. lejdiny. Dámy, ktoré oblečením skôr patria do nákupného centra ako na prechádzku so psom. Obyčajne majú imidžových psíkov - kabelkáčov alebo bojové plemená. Pre ne je životu nebezpečné vôbec vkročiť na trávnik. Zaryli by sa lodičkami do zeme a mohli by capnúť priamo do čerstvo nakladenej kôpky.
Určite aj vy poznáte vo svojom okolí podobné prípady. Na diaľku ďakujem všetkým zberačom a dúfam, že nás bude čoraz viac.